Inštalácia kamerových systémov sa stala bežnou súčasťou ochrany majetku nielen vo firmách, ale aj v súkromných domácnostiach. Viditeľné aj skryté súkromné kamery nám dávajú pocit bezpečia a slúžia ako účinný odstrašujúci prostriedok proti zlodejom. S klesajúcou cenou a jednoduchou inštaláciou si ich zaobstaráva čoraz viac ľudí. Málokto si však uvedomuje, že prevádzkovaním kamery, ktorá sníma viac než len vlastný majetok, vstupuje do sveta prísnych pravidiel. Európske nariadenie o ochrane údajov, známe ako GDPR, totiž nerozlišuje medzi veľkou korporáciou a majiteľom rodinného domu, ak dôjde k spracúvaniu osobných údajov.
1. Výnimka pre domácnosť má prísne hranice
GDPR obsahuje takzvanú „výnimku pre domácnosť“, ktorá hovorí, že nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov, ktoré vykonáva fyzická osoba v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti. Ak teda máte kameru, ktorá sníma vnútro vášho bytu, vašu vlastnú garáž alebo záhradu za domom, a záznam slúži len pre vašu osobnú potrebu, pravidlá GDPR sa na vás nevzťahujú. Problém však nastáva v momente, keď vaša kamera, hoci aj neúmyselne, zaberá čo i len kúsok verejného priestranstva.
Akonáhle objektív kamery smeruje na chodník pred domom, ulicu, parkovisko, alebo dokonca na pozemok suseda, výnimka pre domácnosť prestáva platiť. V tej chvíli sa stávate prevádzkovateľom, ktorý spracúva osobné údaje (tváre okoloidúcich, evidenčné čísla áut) a musíte dodržiavať všetky relevantné povinnosti, ktoré ukladá GDPR. Hranica medzi súkromným a verejným je v tomto prípade kľúčová a jej prekročenie má vážne právne následky.
2. Oprávnený záujem ako právny základ
Každé spracúvanie osobných údajov musí mať svoj právny základ. Pri monitorovaní priestorov z dôvodu ochrany majetku je najčastejším právnym základom takzvaný oprávnený záujem prevádzkovateľa (či už firmy alebo fyzickej osoby). To znamená, že váš záujem na ochrane svojho majetku musí byť skutočný, naliehavý a musí prevážiť nad právom monitorovaných osôb na súkromie. Nestačí len pocit, že „by sa mohlo niečo stať“.
Pred inštaláciou kamery by ste mali vykonať jednoduchý test proporcionality. Položte si otázky: Je kamera naozaj nevyhnutná na dosiahnutie cieľa? Nedal by sa majetok chrániť inak, menej invazívne (napríklad lepším plotom, bezpečnostnými dverami)? Je záber kamery obmedzený len na nevyhnutne potrebný priestor? Zodpovedné zváženie týchto otázok je základom pre obhájenie oprávneného záujmu a zákonnosti celého monitorovania.
3. Minimalizácia a správne nasmerovanie kamery
Zásada minimalizácie údajov je pri monitorovaní absolútne nevyhnutná. Znamená to, že by ste mali snímať len to, čo je naozaj potrebné na ochranu vášho majetku. Pri nastavovaní kamery sa uistite, že jej záber je čo najviac obmedzený na váš pozemok. Smerujte ju tak, aby snímala vašu bránu, vchodové dvere alebo fasádu, ale minimalizujte snímanie verejného chodníka, cesty alebo susedovho dvora.
Moderné kamerové systémy často ponúkajú funkciu takzvaného „maskovania privátnych zón“. Táto technológia umožňuje digitálne „začierniť“ určité časti obrazu, napríklad okná susedného domu alebo časť chodníka, ktorá nie je pre ochranu vášho majetku relevantná. Využívanie takýchto technických opatrení je jasným dôkazom, že pristupujete k ochrane osobných údajov zodpovedne a rešpektujete súkromie svojho okolia.
4. Povinnosť informovať je neoddeliteľnou súčasťou
Ak vaša kamera sníma verejný priestor, máte ako prevádzkovateľ povinnosť o tom transparentne informovať. Okoloidúci majú právo vedieť, že vstupujú do monitorovaného priestoru, kto ich monitoruje a prečo. Najjednoduchším a najbežnejším spôsobom, ako túto povinnosť splniť, je umiestnenie informačnej tabuľky alebo nálepky na viditeľnom mieste (napríklad na bráne, plote alebo dverách).
Táto tabuľka by mala obsahovať piktogram kamery a základné informácie, ako je identita prevádzkovateľa (vaše meno alebo názov firmy) a účel monitorovania (ochrana majetku). Mala by tiež obsahovať odkaz na miesto, kde môžu dotknuté osoby nájsť podrobnejšie informácie (napríklad na webovej stránke alebo na vyžiadanie u vás). Ignorovanie informačnej povinnosti je jedným z najčastejších porušení GDPR v tejto oblasti.
5. Bezpečné uchovávanie a likvidácia záznamov
Videozáznamy obsahujúce osobné údaje musia byť dôsledne chránené pred zneužitím, stratou alebo prístupom neoprávnených osôb. Záznamové zariadenie by malo byť umiestnené na bezpečnom mieste a prístup k nemu (aj k online prenosu) by mal byť chránený silným heslom. Dĺžka uchovávania záznamov musí byť primeraná účelu. Pre bežnú ochranu majetku sa za primeranú dobu považuje spravidla 72 hodín.
Po uplynutí tejto lehoty by mali byť záznamy automaticky a bezpečne vymazané. Dlhšie uchovávanie by bolo možné len vo výnimočných prípadoch, napríklad ak záznam slúži ako dôkaz v priestupkovom alebo trestnom konaní a bol odovzdaný polícii. Je neprijateľné uchovávať záznamy „pre každý prípad“ na neurčitú dobu alebo ich zverejňovať napríklad na sociálnych sieťach.
Na záver je dôležité si uvedomiť, že právo na ochranu majetku je legitímne, no končí sa tam, kde sa začína neprimeraný zásah do práva na súkromie iných osôb. GDPR sa snaží nájsť medzi týmito dvoma právami rovnováhu a kladie na prevádzkovateľov kamier jasné a logické požiadavky.
Zodpovedný prístup, ktorý zahŕňa správne nastavenie kamery, transparentné informovanie a bezpečné narábanie so záznamom, je najlepšou cestou, ako sa vyhnúť zbytočným susedským sporom, sťažnostiam na úrade pre ochranu osobných údajov a prípadným sankciám. Ochrana majetku a rešpekt k súkromiu sa nemusia vylučovať, práve naopak, mali by ísť ruka v ruke.
