Umelá inteligencia, alebo skrátene AI, sa stala neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Komunikujeme s ňou prostredníctvom chatbotov, využívame ju na preklady, odporúčanie filmov či optimalizáciu cesty do práce. Táto technológia prináša obrovský pokrok a zjednodušuje mnohé aspekty nášho bytia. S rastúcimi schopnosťami AI sa však objavuje aj jej tienistá stránka – potenciál na zneužitie, najmä v podobe šírenia dezinformácií, vytvárania falošného obsahu a manipulácie verejnej mienky. Je preto kľúčové, aby sme sa naučili v tomto novom svete orientovať, rozumeli jeho nástrahám a vedeli, ako si overovať to, čo vidíme a čítame.
Tento článok vás prevedie základmi umelej inteligencie, ukáže vám jej dve tváre a poskytne praktické rady, ako rozpoznať fejkové správy a videá. Cieľom nie je strašiť, ale edukovať a posilniť vašu mediálnu gramotnosť. V dobe, keď môže byť realita digitálne sfalšovaná na nerozoznanie od skutočnosti, sa totiž kritické myslenie stáva našou najdôležitejšou obranou. Pochopenie, ako AI funguje, je prvým krokom k tomu, aby sme ju mohli využívať zodpovedne a nenechali sa oklamať.
1. Čo je to vlastne umelá inteligencia (AI)?
Predstavte si AI nie ako konkrétneho robota z filmu, ale skôr ako schopnosť počítačového programu učiť sa, riešiť problémy a robiť rozhodnutia podobne ako človek. V zásade ide o rozsiahle a zložité algoritmy, ktoré sú „trénované“ na obrovskom množstve dát – textov, obrázkov, zvukov či videí. Na základe týchto dát sa učia rozpoznávať vzory, chápať súvislosti a následne generovať nový, originálny obsah alebo vykonávať špecifické úlohy.
Dnes sa najčastejšie stretávame s takzvanou generatívnou AI. Nástroje ako ChatGPT od spoločnosti OpenAI alebo Gemini od Googlu dokážu na základe jednoduchého pokynu napísať email, báseň, alebo dokonca kód. Iné modely zase vedia z textového popisu vytvoriť fotorealistický obrázok alebo video. Práve táto schopnosť tvoriť nový, často veľmi presvedčivý obsah, predstavuje obrovský potenciál, ale zároveň aj riziko.
2. Dve tváre umelej inteligencie: Pomocník vs. Hrozba
Na jednej strane je AI neuveriteľným pomocníkom. V medicíne pomáha diagnostikovať choroby s väčšou presnosťou, vo vede urýchľuje výskum a objavovanie nových liekov, v bežnom živote nám zjednodušuje komunikáciu a prístup k informáciám. Umožňuje automatizovať rutinné úlohy, čím nám šetrí čas a energiu, ktorú môžeme venovať kreatívnejším a zmysluplnejším činnostiam. Je to nástroj, ktorý má moc riešiť niektoré z najpálčivejších problémov ľudstva.
Na druhej strane, rovnaká technológia môže byť zneužitá na nekalé účely. Manipulácia je jedným z najväčších rizík. Predstavte si politickú kampaň postavenú na sfalšovaných videách protikandidátov alebo cielené šírenie paniky prostredníctvom vymyslených správ o katastrofách. AI dokáže vytvárať dezinformácie v masovom meradle a prispôsobiť ich konkrétnym skupinám ľudí, čím sa stáva mocnou zbraňou v informačnej vojne.
3. Keď oči a uši klamú: Vzostup deepfake videí
Jednou z najznepokojujúcejších foriem zneužitia AI sú takzvané „deepfake“ videá. Ide o mimoriadne realistické, no úplne sfalšované videozáznamy, v ktorých je tvár a hlas jednej osoby digitálne „nasadený“ na telo niekoho iného. Technológia pokročila natoľko, že laik len ťažko rozozná podvrh od skutočnosti. Takéto video môže ukázať politika, ako hovorí niečo, čo nikdy nepovedal, alebo celebritu v kompromitujúcej situácii, v ktorej nikdy nebola.
Ako teda takýto podvrh odhaliť? Všímajte si detaily. neprirodzené žmurkanie alebo jeho absencia, zvláštne pohyby pier, ktoré nesedia so zvukom, alebo digitálne artefakty a rozmazanie okolo tváre a vlasov môžu byť varovnými signálmi. Dôležitý je aj kontext – ak sa video s kontroverzným tvrdením objaví na nedôveryhodnom webe bez odkazu na primárny zdroj, je na mieste opatrnosť.
4. Fejkové správy novej generácie
Okrem videí dokáže AI generovať aj presvedčivé texty. Zatiaľ čo v minulosti bolo možné fejkové správy často odhaliť podľa gramatických chýb alebo krkolomných formulácií, moderné jazykové modely ako ChatGPT produkujú texty na nerozoznanie od tých, ktoré napísal človek. Dokážu napodobniť štýl spravodajských portálov a vytvoriť stovky variácií jednej falošnej správy v priebehu sekúnd, čo extrémne sťažuje ich odhaľovanie a zastavenie.
Tieto nástroje môžu byť zneužité na vytváranie falošných recenzií, komentárov na sociálnych sieťach, ktoré umelo vytvárajú dojem súhlasu s nejakým názorom, alebo na písanie celých dezinformačných článkov. Šíria sa rýchlosťou blesku a parazitujú na našich emóciách a predsudkoch. Dôsledkom je erózia dôvery v médiá a inštitúcie.
5. Ako sa brániť a zostať informovaný?
Najlepšou obranou proti dezinformáciám je kombinácia zdravého skepticizmu a aktívneho overovania faktov. Neverte okamžite všetkému, čo vidíte na sociálnych sieťach. Vždy sa pýtajte, kto je autorom správy a aký je jeho zámer. Pochádza informácia z dôveryhodného a známeho zdroja? Ak o šokujúcej správe neinformuje žiadne iné rešpektované médium, pravdepodobne ide o podvrh.
Využívajte nástroje na overovanie faktov (fact-checkingové portály) a reverzné vyhľadávanie obrázkov, ktoré vám môže pomôcť zistiť pôvod fotografie alebo videa. Vzdelávajte sa a hovorte o tejto téme so svojimi blízkymi. Čím viac ľudí bude rozumieť rizikám spojeným s AI a bude si aktívne overovať informácie, tým odolnejšia bude naša spoločnosť voči manipulácii a klamstvám. Zodpovednosť za to, aké informácie konzumujeme a šírime, leží na každom z nás.
