Home Aktuality B2B marketing a nariadenie GDPR

B2B marketing a nariadenie GDPR

by Rebecca Fritzmanová

V súčasnej dobe existuje veľa spôsobov a komunikačných kanálov ako niekoho osloviť so žiadosťou o spoluprácu, prípadne ako niekomu poslať ponuku tovarov alebo služieb. Potencionálni klienti sa dajú kontaktovať telefonicky, e-mailom, prípadne SMS alebo prostredníctvom sociálnych sietí.

Najčastejšie sa využívajú prevažne prvé dve možnosti, a o tých bude reč aj v dnešnom článku. Pozrieme sa na to, či oslovovanie firiem na B2B trhoch s ich ponukami prebieha správne a či je v súlade s nariadením GDPR.

E-mailová komunikácia

Najviac chýb v rámci GDPR spoločnosti robia prevažne prostredníctvom e-mailovej pošty. Ak sa firma rozhodne osloviť druhú firmu, email je ideálnym kanálom. Ako to ale robiť správne?
Prvou radou je neposielať hromadné správy viacerým spoločnostiam s rovnakou prípadne podobnou ponukou. Z komunikácie musí byť jasné, že ponukový e-mail je určený konkrétnej spoločnosti. Človek, ktorý otvára e-mail musí mať pocit, že sa zaujímate iba o neho (resp. o spoločnosť, v ktorej pracuje).

Teda e-maily by mali byť personalizované, ideálne aj automatizované, avšak to záleží od predmetu mailu a rôznych ďalších hľadísk. Na to slúžia rôzne programy a systémy zaoberajúce sa správou mailov a mailových kampaní ako napr. MailChimp.

Pri zasielaní ponukového mailu veľa spoločností zabúda na dôležitú vec, ktorou je vopred vyjadrený súhlas na zasielanie reklamných správ. Adresáti to väčšinou neriešia, ale nájdu sa aj takí, ktorí vám odošlú pomerne pikantný e-mail aj so sprškou sťažností a nadávok.

Preto je lepšie si nikoho nepohnevať a snažiť sa o kontaktovanie, ktoré je v súlade s nariadením GDPR. Nechajte spoločnosti, aby najskôr odobrili súhlas na zasielanie takýchto ponúk. V prípade, že tento súhlas poskytnú, môžu sa zaradiť do databázy a následne bez problémov môžu byť kontaktovaní prostredníctovm e-mailu.

Zasielanie newslettrov na verejne prístupné elektronické maily je totižto v opačnom prípade zakázané. Spoločnosť sa môže pripomenúť e-mailom, v ktorom ponúkne možnosť odoberania aktuálnych noviniek, akcií či zliav, avšak podmienkou je odkázať na úplné znenie súhlasu a evidovať ho v prípade kontroly kompetentných orgánov.

Cold calling

S nevyžiadanými telefonátmi sa už stretol asi každý. V prípade, ak sa chce spoločnosť vyhnúť porušovaniu nariadenia GDPR, je potrebné sa vyhýbať oslovovaním prostredníctvom hromadným volaní cez obrovské databázy, tak ako je to aj pri newslettroch a taktiež by sa mala vyhýbať otravným call centrám.

Túto problematiku má vyriešiť pripravované nariadenie ePrivacy, ktoré by upravovalo okrem newslettrov, internetovej reklamy či súborov cookie aj už spomínaný cold calling. Neznamená to však, že otravné telefonáty skončia a spoločnosti ich nebudú môcť využívať. Zmení sa len ich forma.

ePrivacy by sa malo snažiť o vytvorenie online listového tajomstva, zabrániť sledovaniu a odpočúvaniu hovorov. Taktiež v prípade telemarketingu či iných reklamných ponúk by mala kontaktovaná spoločnosť dopredu vedieť, že sa jedná o “marketingový hovor” a tým pádom má na výber či ho zablokuje, alebo prijme.

Platnosť tohto nariadenia je však už dlhodobo v nedohľadne. Najnovšie informácie hovoria, že nariadenie ePrivacy sa bude schvaľovať v priebehu roka 2020, no účinnosť nadobudne najskôr o dva roky neskôr.

POSTREH ODBORNÍKA 

Pri zasielané marketingových správ v podmienkach Slovenskej republiky netreba okrem Nariadenia GDPR zabudnúť na vnútroštátnu úpravu, konkrétne zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ust. § 3 stanovuje všeobecné požiadavky na reklamu, pričom negatívnym výpočtov vymedzuje, čo reklama nesmie obsahovať, prezentovať, zneužívať a pod. Dôležitý je najmä odsek 3, v zmysle ktorého sa reklama “nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.”

Ak využívate mailové marketingové systémy, je potrebné tiež sledovať, ako majú zabezpečený systém zaznamenávania súhlasov dotknutých osôb (ak je reklama adresovaná fyzickým osobám) a tiež, kde tieto dáta končia. V prípade, ak dáta smerujú mimo Európsku Úniu, je potrebné ošetriť ich prenos podľa pravidiel upravených v čl. 44 a nasl. Nariadenia GDPR a tiež zabezpečenie serverov, na ktorých sa dáta ukladajú.

JUDr. Samuel Matejovič, právnik

 

Related Posts

Leave a Comment