Kybernetické útoky sú dnes každodennou realitou. Ich cieľom je narušiť fungovanie štátu, šíriť dezinformácie alebo získať citlivé dáta. Tento druh boja je často súčasťou širšej hybridnej vojny, kde sa spájajú klasické vojenské taktiky s psychologickými, ekonomickými a technologickými nástrojmi. Kybernetické hrozby môžu prísť kedykoľvek – cez škodlivý e-mail, narušenie serverov alebo manipuláciu verejnej mienky cez sociálne siete.
Kto útočí najviac?
Podľa bezpečnostných expertov patria medzi najaktívnejších kybernetických aktérov Rusko, Čína, Irán a Severná Kórea. Tieto krajiny sú známe koordinovanými kyberútokmi, ktoré často nesú známky podpory zo strany štátu. Ich cieľom bývajú nielen iné štáty, ale aj nadnárodné organizácie či súkromné spoločnosti. Slovensko ako súčasť EÚ a NATO nie je výnimkou – zaznamenáva rastúci počet incidentov, ktoré súvisia s hybridnými hrozbami zo zahraničia.
Slovensko v digitálnom ohrození
Hoci Slovensko patrí medzi menšie krajiny, je čoraz častejšie cieľom kyberútokov. Napríklad útoky na nemocnice počas pandémie, pokusy o ovplyvnenie volieb či narušenie komunikačných systémov štátnych inštitúcií. Ochrana pred kybernetickými a hybridnými hrozbami sa stáva prioritou – nielen pre vládu, ale aj pre súkromný sektor a jednotlivcov. Budovanie kybernetickej odolnosti je dnes nevyhnutnosťou.
Digitálna obrana je spoločná zodpovednosť
Kyberútoky nezmiznú. Naopak, budú čoraz sofistikovanejšie. Preto je dôležité, aby sme si ako spoločnosť uvedomili vážnosť situácie a začali konať. Vzdelávanie, prevencia a spolupráca medzi štátom, firmami a občanmi sú kľúčom k tomu, ako sa postaviť tejto neviditeľnej, no veľmi reálnej hrozbe. Lebo v kybernetickej vojne neexistuje neutrálna pôda — každý z nás je jej potenciálnym cieľom.
